Táto kázeň zaznela na slávnostných službách Božích pri príležitosti 110. výročia posvätenia chrámu Božieho v Liptovskom Jáne.

My slovo Tvoje chceme čuť, Ó, Kriste náš,
Ráč prísť k nám, s nami pobudnúť,
Však znáš nás, znáš.
Čím ťažší nášho žitia boj,
Tým viac sme za ten príchod Tvoj
A Tvoju zvesť…
Dopraj nám vzdať Ti slávu, česť. Amen

Ev. podľa Lukáša 21, 25 – 31 a 36: „A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi úzkosť národov, ktoré budú bezradné pre hučanie mora i vlnobitia; ľudia zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na celý svet. Lebo nebeské moci budú sa pohybovať. A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie. Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka.“

Deň vďačnosti a obnovy

Znovu prvá adventná nedeľa. Pre nás dnes zvlášť významná nedeľa. Schádzame sa v našom milovanom chráme v Liptovskom Jáne. Dnes je presne 110 rokov od posviacky tohto chrámu. Dnes je tiež 233 rokov od posviacky tolerančného chrámu, ktorý zhorel pri požiari obce pred 111 rokmi. Myslíme s vďakou na tých, čo sa o túto stavbu zaslúžili, mnohých gazdov, ktorí vláčili na svojich koníkoch materiál. Myslíme na vtedajšieho brata farára Kolomana Királyiho, myslíme s vďakou na dozorcu Jozefa Szentiványiho, ktorý venoval prostriedky na tento nádherný oltár a kazateľňu. Myslíme na našich predkov, našich starých a prastarých otcov a matky. Kňazov pôsobiacich v tomto zbore, dozorcov, presbyterov, rodičov, čo tu vychovávali dietky vo viere. Obdivujeme staré vzácnosti, zachované z prvého chrámu krstiteľnicu, svietnik pod vežou, obdivujeme tento novogotický chrám s jeho krásou.

Obnova starých hodnôt, to je asi téma, ktorú by sme mohli pomenovať, ako výzvu, ktorá nás spája pri tejto slávnosti. Staré hodnoty, stará architektúra obnovená pre nás a my uprostred tohto chrámu teraz na začiatku nového roka cirkvi a nového života tohto zboru v tomto chráme. Túžime po obživení našej viery. Modlíme sa spolu, tak ako je to vyjadrené v piesni: „Premeň na živý chrám srdcia všetkých veriacich“. Po tom túžime v tento deň.

Ako chceme zasvätiť tento sviatok, ako chceme vstúpiť do nového roka cirkvi a nového roka tohto spoločenstva v tomto 110 ročnom chráme? Aké predstavy v nás prebúdza advent, pohľad dopredu, Príchod Božieho Syna, ten prvý a najmä ten druhý, ktorý sa blíži a je pred nami?

Ľudská fantázia vytvára rôzne predstavy v súvise s budúcnosťou. Stoickí filozofi tvrdili, že svet je každých tritisíc rokov pohltení vo veľkom požiari, a potom sa všetko začne znovu a história sa opakuje. Mnohí naši súčasníci a možno často aj my sami sa motáme v bludnom kruhu, akoby tu nebolo iných zmien okrem nášho starnutia. V niektorých krajinách vraj obchodníci – chytráci, úspešne predávajú balíčky, alebo miestenky na cestu do neba alebo do pekla…

Ako je to so smerovaním nášho života? Jestvuje cieľ, ktorý nás priťahuje, alebo sa len točíme v opakovaných cykloch ľudských chýb a ubližovania, v ktorých sa usilujeme o hľadanie svojej pravdy a spravodlivosti?

Nie sme v bludnom kruhu

Pozdvihnime hlavy, lebo sa priblížilo naše vykúpenie, pretože Syn človeka príde v oblaku a ľudia to uvidia. To je to evanjelium, ktoré nám je dnes dané. Ježiš Kristus nám dnes slovami evanjelia hovorí o svojom druhom príchode. V advente sa vždy vraciame do obdobia pred dvetisíc rokmi, keď Pán Ježiš Kristus prišiel v nádhernom tichom čase a narodil sa panne Márii v Betleheme v rode kráľa Dávida. Klenba nášho chrámu pripomínala v minulosti betlehemské nebo, bola posiata hviezdičkami, tak sa pamätám. Spomíname a pripravujeme sa na oslavu narodením Pána Ježiša Krista, ktoré sú pre nás vzácnejšie ako naše vlastné narodeniny. Veď nimi a Jeho smrťou za nás na kríž a vzkriesením v tretí deň sa z nás stali už nie iba smrteľníci vydaní napospas osudu, ale milované večné Božie deti. Advent je však s pribúdajúcimi rokmi stále viac evanjeliom o druhom príchode. Pána Ježiša Krista. Pozrime dopredu, pozdvihnime hlavy, lebo sa priblížilo naše vykúpenie.

Nemotáme sa v bludnom kruhu, nezačíname znova, aby sme zistili, že sa opakujú tie isté hrôzy a bolesti, ktoré zažívali naši predkovia. Smerujeme k cieľu, ktorý dáva zmysel. Naše vykúpenie sa blíži. Syn človeka príde. Ľudia to uvidia. Ľudia ako my to uvidia. Čo urobíme s touto správou?

Znamenia, modlitba, príprava

Všímajme si znamenia a berme ich vážne. To neznamená, že sa máme desiť, hoci mnohí zamrú strachom a zamierajú strachom. Niektorí sa síce na tom všetko zabávajú a niektorí sa možno začnú na všetkom, čo sa bude diať zozačiatku zabávať. Niektorí možno začnú naposledy nejaké nové obchody, cestovný lístok do raja, alebo do pekla…

Bdejme každého času a modlime sa, aby sme mohli ujsť tomu všetkému. Ako sa to dá? Dnes a a každú nedeľu adventu v tomto kostole dostávame pozvanie k stolu Pánovmu. Pán Ježiš Kristus ten nebeský hostiteľ nás dnes pozýva na svoju recepciu. Praje si, aby sme od neho dostali silu pre našu vieru a našu lásku. Praje si , aby sme od neho dostali posilnenie našej jednoty v Ňom. Praje si, aby sme od Neho získali silu pre pohľad dopredu.

Pripravujeme sa na to, že sa budeme môcť postaviť pred Synom človeka, keď potom príde. Luther raz povedal: Všetci mudráci tohto sveta sa nám kresťanom vysmievajú, že vykonávame úlohy nášho Pána Ježiša Krista s vážnosťou. Keď však príde ten posledný deň, nebudú sa cítiť dobre „. My sa však potom budeme radovať Tešme sa, že sa budeme môcť raz spolu ako rodina Božích detí postaviť pred PJK, toho prichádzajúceho kráľa kráľov. Spolu s tými, čo patrili do našich rodín. S tými, čo budovali tento chrám.

Príprava na stretnutie s Pánom Ježišom nie je nejako filozofické rozmýšľanie, alebo historické polemizovanie o dejinách a osobe Vykupiteľa. Nie je to vnucovanie sa Ježišovi, ale úplné oddanie svojho ducha Kristovi, sýtenie sa Ním… Tak to povedal Adam Mickiewicz, jeden z najväčších romantických básnikov Európy v 19. st. Oddanie sa nášho ducha Kristovi. A samozrejme láskavá služba všetkým, ktorých Ježiš miluje. Ktorí sú odkázaní na pomoc a Jeho lásku. Tým môžeme poslúžiť v Jeho mene. To nech je naša príprava na stretnutie s Ním.

Na všetky naše otázky nám dnes Pán Ježiš Kristus hovorí: Pozdvihnite hlavy, pretože sa priblížilo naše vykúpene. On príde a uvidíme Ho. Všímajme si znamenia, ale nebojme sa ako niektorí. Vedzme, že sa priblížilo naše šťastie, naše vykúpenie. Bdejme a modlime sa a dajme sa pozvať a preniknúť dnes vo Večeri Pánovej mocou Jeho víťazného večného život. Amen

Július Filo
emeritný biskup