Zborový deň uzavrela sestra farárka slovami svojho predchodcu Jána Kleňa, ktoré adresoval cirkevnému zboru v roku 1969 vo svojej kňazskej správe: „Pohľad do budúcnosti je zakrytý závojom, nevieme, čo nám prinesie, ale o to najdôležitejšie prosíme: Pane, zostaň s nami i naďalej! Vo svojej moci, vo svojej láske, vo svojom slove a sviatostiach. S Ním sa netreba ničoho báť. Strach je odôvodnený len tam, kde sa stráca viera v Neho, lebo vtedy má otvorené dvere hriech a odbočujeme z cesty, ktorá vedie do radostnej večnosti. Úprimne prosme každého dňa: Zostaň s nami, Pane! A my snažme sa zostať s Ním, bojovať ten dobrý boj viery, aby nás nič neodviedlo od Neho: Amen.“

V povojnovom období, na prelome štyridsiatych a päťdesiatych, rokov vzniklo v Liptovsko-oravskom senioráte viacero nových zborov, ktoré sa vytvorili osamostatnením jednej alebo niekoľkých dcérocirkví (fílií) od veľkých cirkevných zborov. Bolo to veľmi prezieravé rozhodnutie, ktoré bolo iniciované zo seniorátu, na čele ktorého vtedy stál senior Ľudovít Šenšel.

Veľké fílie mali vtedy svojich kantorov – učiteľov, ktorí sa starali aj o duchovný život v jednotlivých fíliách. Nebolo totiž možné, aby duchovný pastier, ktorý mal na starosti aj 3 000 členov vo viacerých obciach, sám vykonával všetku duchovnú činnosť. A tak pomáhali kantori – učitelia, ktorí viedli nedeľné bohoslužby, ba v niektorých prípadoch aj pochovávali zosnulých. Boli duchovnými autoritami medzi veriacimi. Po nástupe socializmu však už túto činnosť vykonávať nesmeli. Rozhodnutie vytvoriť viac menších zborov, ktoré by mali svojich duchovných pastierov, ktorí by boli bližšie k členom zboru, malo väčší význam, než si vôbec mohli v tej chvíli uvedomovať.

Medzi cirkevné zbory, ktoré vtedy vznikli, patril aj cirkevný zbor Liptovský Ondrej. Spoločným zborovým dňom s cirkevným zborom Liptovský Ján v nedeľu 22. septembra 2019 si pripomenul 70. výročie svojho osamostatnenia. Na službách Božích boli prítomní zástupcovia cirkevných zborov Liptovský Ján a Liptovský Peter so svojimi predsedníctvami, sestra farárka Viera Mosná, ktorá je dcérou bývalého brata farára Svetozára Mosného, jeho manželka Blažena a syn bývalého brata farára Ladislava Sokola Dušan Sokol s manželkou. Slávnosti sa zúčastnili starostovia zo všetkých troch obcí, ktoré tvoria cirkevný zbor, Ľubo Žubor, Milan Zuzaniak a Miroslav Kamhal. Slovo Božie zvestoval brat farár Peter Taját a  príhovor k spovedi a Večeri Pánovej povedala sestra farárka Daniela Mikušová. Spevokoly z Liptovského Jána a Liptovského Ondreja zaspievali duchovné piesne. Pri spoločnom obede sa formou prezentácie fotografií a videí vrátili k spoločnému zájazdu spojených spevokolov v Nemecku. Popoludňajší program otvorili deti básňami a piesňami a scénkou na aktuálnu tému: nájsť svoje miesto v živote cirkevného zboru. Sestra T. Sekeráková predniesla báseň a celým popoludňajším programom sa niesli piesne v podaní spojených spevokolov cirkevných zborov. Domáca sestra farárka v štyroch „spomienkach“ predstavila dejiny 70-ročnej samostatnej existencie cirkevného zboru. Na základe slov Iz 46,9: „Spomínajte na pradávne minulé veci, že ja som Boh a nieto iného, som Boh a mne rovného nieto.“ – pripomenula Božie vedenie, ochranu a požehnanie, ktoré cirkevný zbor prijal z Božích rúk. Za všetko patrí Pánu Bohu vďaka.

Uviedla, že po zriadení cirkevného zboru, ktorý tvorili Liptovský Ondrej a Konská ako bývalé fílie cirkevného zboru Liptovský Ján a Jakubovany, ktoré patrili do Liptovského Petra, si na konvente 19. júna v roku 1949 zvolili svojho prvého farára Ladislava Sokola a zborového dozorcu Petra Andreánskeho. Situácia pre mladého farára nebola ľahká. Cirkevný zbor nemal faru a budovu, ktorá slúžila na tento účel, zakúpil až v roku 1964. Brat farár býval v prenajatom byte. Počas jeho desaťročného pôsobenia cirkevný zbor prestaval kostol, priviezol oltár, zakúpil organ, prestaval a zariadil modlitebňu v Jakubovanoch. Po náročnom získavaní štátneho povolenia pre seniorálneho kaplána po rok trvajúcom uprázdnení kňazskej stanice sa predsa podarilo prísť bratovi Jánovi Kleňovi za duchovného pastiera. Do zboru sa však s rodinou presťahoval až v roku 1963, keď cirkevný zbor prenajal dom a o rok neskôr ho kúpil. Tento dom slúžil ako fara až do roku 1998, kedy cirkevný zbor postavil novú faru. Brat farár pôsobil v zbore pätnásť rokov. Vykonal veľa duchovnej práce aj napriek neľahkým podmienkam. Po jeho smrti nastúpil do cirkevného zboru v roku 1974 mladý farár Svetozár Mosný, ktorý pôsobil v zbore do roku 1988. Za jeho pôsobenia sa postavila zvonica v Konskej, opravovala sa fara aj kostol, zakúpili nové lustre, okná a elektrifikovali zvony. Po administrovaní bratom farárom Vladimírom Pavlíkom bola do cirkevného zboru menovaná sestra farárka Katarína Hudáková, ktorá v zbore pôsobí doteraz.

Zborový deň uzavrela sestra farárka slovami svojho predchodcu Jána Kleňa, ktoré adresoval cirkevnému zboru v roku 1969 vo svojej kňazskej správe: „Pohľad do budúcnosti je zakrytý závojom, nevieme, čo nám prinesie, ale o to najdôležitejšie prosíme: Pane, zostaň s nami i naďalej! Vo svojej moci, vo svojej láske, vo svojom slove a sviatostiach. S Ním sa netreba ničoho báť. Strach je odôvodnený len tam, kde sa stráca viera v Neho, lebo vtedy má otvorené dvere hriech a odbočujeme z cesty, ktorá vedie do radostnej večnosti. Úprimne prosme každého dňa: Zostaň s nami, Pane! A my snažme sa zostať s Ním, bojovať ten dobrý boj viery, aby nás nič neodviedlo od Neho. Amen.“

Katarína Hudáková, ev. a. v. farárka-konseniorka